Zastavím sa a budem čakať! Budem čakať, pokiaľ si ma nenájde,
nepríde až ku mne, nezastaví sa predo mnou...Potom zdvihnem hlavu a pozriem jej
do oči. Čo uvidím? Túžbu? Nádej? Krásu? Vášeň? Istotu? Šťastie? Hrdosť? Silu?...Nie!
Jediné, čo uvidím v jej nádherných očiach, bude jej prava tvár-bolesť! Bolesť, ktorú zanechá
všade, kde sa zjaví a zrazu sa stratí, akoby svedomie nemala...To je jej prava tvár, taká
krutá a predsa tak nádherna. A po pohlade do jej oči i ja padnem do jej pazúrov a odídem s
ňou žiť do iného sveta do sveta plného citov a nežností i keď viem, že spomienkou mi bude
len bolesť. Odídem s ňou a budem s nádejou túžiť, pocítim krásu vášne a istotu šťastia,
načerpám silu v hrdosti a potom....Odíde a ja ucítim jej pravú tvár...Pravú tvár lásky!

Poslal(a): cukriča, 14.2.2005