Čo sa skutočne deje v hlávke Vašej ratolesti, keď sa ju pokúšate vychovávať.
Váš skutočný vplyv na deti.

Čokoľvek robíte, budú to robiť aj Vaše deti. Ak nadávate, budú nadávať aj Vaše deti. Ak sa neviete uvoľniť a byť pokojní, nebudú to vedieť ani Vaše deti. Ak milujete, objímate, smejete sa, ste pokojní, radi sa učíte nové veci a ste opatrní a zodpovední, aj Vaše deti budú milovať, objímať Vás i svoje deti, smiať sa, budú pokojné, s radosťou sa učiť nové veci a budú opatrné a zodpovedné.

Váš spôsob trestu: Kričíte na dieťa. Vyčítate mu jeho priesupok (Pozri sa, čo si urobil!), jeho nešikovnosť (Všetko ti padá z rúk!), jeho nedostatočý IQ (Vidíš, aký si sprostý?)
Čo si myslíte, že to spôsobí: Zrejme sa domnievate, že dieťa v duchu zvažuje ako sa hlúpo zachovalo a nabudúce sa už tejto chyby nedopustí. Predpokladáte, že dieťa si “uvedomí, čo urobilo”, a navyše uľahčujete svojej nervozite a vybíjate si nahromadený adrenalín na dieťati. Argumentujete tým, že “si to zaslúži”.
Čo to NAOZAJ spôsobí: Dieťa sa hanbí, ale ani nie tak za svoj priestupok, ako skôr za fakt, že naň kričíte. V duchu si čiastočne želá, aby sa nebolo stalo, čo sa stalo, ale netuší, AKO tomu mieni v budúcnotsti predísť. Má z Vás strach a je nervózne, čo mu znemožňuje "polepšiť sa". Navyše tak trochu si predstavuje, ako raz v budúcosti bude ono kričať na Vás, alebo aspoň na niekoho slabšieho. Okrem toho si zvyká na krik a po čase začne považovať fakt, že Vás dokáže rozčúliť rovnako ako svojich kamarátov, za smiešny. Deti si cenia Vašu pozornosť - ak s nimi netrávite čas, neviete ich naozaj vypočuť, tešia sa z Vašej pozornosti v akejkoľvek forme, aj z kriku.
Ozajstný dlhodobý úcinok: Dieťa sa od Vás naučí, že za vlastné chyby v živote na neho bude niekto kričať a že na iných ľudí ktorí robia chyby (čiže na všetkých) môže tiež kričať. Aj v prípade, že v puberte alebo v dospelosti bude žiť samo, bez nejakej autority, ktorá by bola stále na blízku, hlas v jeho podvedomí bude pri každom, i bezvýznamnom omyle kričať: "Si sprostý, komu nieto rady, tomu nieto pomoci, vidíš,všetko pokazíš!" Preto sa bude báť vôbec niečo urobiť, aby neurobilo chybu. Pritom vôbec nezáleží na tom, či je naozaj veľmi šikovné v matematike, angličtine, alebo v basketbale. Povedali ste mu - VY, komu od malička najviac dôveruje -, že z neho nič nebude a preto tomu v podvedomí verí aj ako 40ročné. Môže sa ale tiež stať, že dieťa rezignuje a bude zámerne robiť chyby, hľadať útechu v alkohole, vyhlasovať o sebe že to bolo vždy jasné, že z neho nič nebude. Tiež bude kričať na svoje vlastné deti, na svojho partnera i na kolegov v práci a priateľov. Každá ľudská chyba ho bude rozčuľovať, tak ako rozčuľovali Vás jeho chyby, nebude schopné tolerovať ľudí, lebo ani v detstve nebolo prijaté a tolerované. Takéhoto človeka skôr či neskôr opustia všetci a ostane bez práce a sám.
Váš lepší spôsob trestu: Dieťa si musí uvedomiť, že sa zachovalo nesprávne. Nerozptyľujte ho krikom a nadávkami, tak si to neuvedomí. Chcete z neho predsa vychovať múdreho a vyrovnaného človeka. Ak sa naozaj hneváte, vyzúriť sa chodťe von, do telocvične alebo aj doma do pivnice. K dieťaťu budťe prísni, ale kľudní. Povedzte mu že urobilo zlú vec, ktorá sa mu v budúcnosti nebude tolerovať, vysvetlite prečo je zlá a prikážte mu napraviť to. Dajte mu trest, pri ktorom to pochopí. Napríklad musí z vlastného vreckového zaplatiť vec, ktorú pokazilo, ospravedlniť sa tomu, koho urazilo, uznať že sa správalo drzo. Ak dieťa kričí, vystrája a nechce sa ukľudniť, alebo uznať svoju chybu, neukazujte mu, že aj vy viete kričať. Možno stíchne, ale bude túžiť po silnejšom hlase a keď zostarnete, nakričí na Vás. Ukážte mu radšej, že ste múdrejší. Prikážte mu stáť na jednom mieste, a rozmýsľať. Keď pochopí, čo urobilo zle, má prísť za Vami a povedať to, a tiež popísať čo urobí nabudúce. Ak nechce ostať namieste, donúťte ho, držte ho pevne aby neodišlo, ale nie tak aby ste mu spôsobili bolesť, a nekričte.
Účinok: Dieťa sa možno rozčúli, ale keď budete neústupní, pochopí, že krikom nič nedosiahne. Naučí sa sebaovládaniu. Dokonca sa ani nebude musieť ovládať, lebo ak nebudete kričať vy, stratí počase chuť aj ono. Bude naozaj nútené rozmýšľať nad tým, čo urobilo nesprávne, a navyše sa pritom vôbec nebude sústrediť na hnev na Vás a Vaše urážky, lebo nijaké nepoviete. A hlavne pochopí, ako ťažko je naprávať čo urobilo. Chybu už nezopakuje - nie zo STRACHU, ale z múdrosti - pochopí, že to nestojí za to.

Váš spôsob trestu: Necháte dieťa stáť alebo kľačať v kúte, kážete mu aby rozmýšľalo nad tým čo urobilo a odísť môže až keď mu dovolíte.
Čo si myslíte, že to spôsobí: Myslíte si, že dieťa naozaj rozmýšľa nad svojim priestupkom a poučí sa. Nabudúce ho už nezopakuje.
Čo to NAOZAJ spôsobí: Dieťa telesne trpí, a modlí sa, aby už mohlo odísť. Svoju vinu si ani neuvedomí. Ak ste mu pred tým nadávali, sníva o rozprávkovej víle, alebo ak je už v puberte, o nejakej sexy bojovníčke/bojovníkovi, ktorý by ho od Vás oslobodil, prípadne Vás zabil. Nepreháňam. Svoj priestupok NAOZAJ už nezopakuje, ale len zo strachu, prípadne bude robiť stále horšie veci a usilovať sa nie o polepšenie sa, ale o ZATAJENIE veci pred Vami.
Dlhodobý úcinok: Dieťa sa stane submisívnym, slabým, nechá si od druhých skákať po hlave, alebo bude samo túžiť po mučení druhých, bude vlastné deti nechávať klačať až kým nestratia vedomie. Nepreháňam.
Váš lepší spôsob trestu: Metóda "stáť v kúte" je účinná, nie však keď má dieťa fyzicky trpieť (krúti sa mu už hlava a vy mu nedovolíte odísť). V kúte, alebo ak je už staršie, tak len vo svojej izbe mu kážte stáť/sedieť len dovtedy, kým si uvedomí, čo urobilo nesprávne. Akonáhle si to uvedomí, smie prísť za Vami a povedať Vám to. Napríklad: "Zbil som bračeka/sestričku, už to nikdy neurobím." Staršie deti sú už prefíkanejšie a naučia sa hovoriť Vám tieto slová, aby ste ich nechali na pokoji, preto im je lepšie uložiť trest typu domáce väzenie, či zákaz televízie, kým sa nepolepšia.
Nesnažte sa svojmu dieťaťu pomstiť. Chcete ho vychovať, aby bolo zodpovedné a štastné. Pri trestaní buďťe neoblomní, ale vždy kľudní - ste predsa DOSPELÍ. Každé dieťa aj pri Vašich výčitkách a treste potrebuje mať istotu že ho milujete a z Vašej lásky neubúda, čokoľvek dieťa robí. Ak sa chcete niekomu pomstiť, na to máte kamarátov pri športe alebo šéfov v práci.

úcinok: Deti sa rýchlo učia. Všetky. Nebudú svoje chyby opakovať, lebo pochopia aký úcinok majú na iných ľudí. Pritom si naozaj uvedomia svoju vinu, lebo nebudú mať dôvod sústrediť sa na strach z Vás a z bolesti, alebo na hnev na Vás za tú bolesť.

Váš spôsob trestu: Zbijete dieťa - možno z nervozity, možno, lebo ste sa už nevedeli ovládnuť, možno ho bijete len mierne, vyhovárate sa že tak snáď prestane hnevať skôr a vyhne sa horšej bitke.
čo si myslíte že to spôsobí: Dúfate že dieťa si uvedomí svoju vinu a už ju nezopakuje.

Čo to NAOZAJ spôsobí: Dáte deťom pocit víťazstva nad Vami tým, že stratíte nervy a udriete ich. Ponížite ich, ale navyše ukážete, že majú moc urobiť z Vás nedospelého. Ste len další z detí vonku na dvore, ktoré sa bijú. A dieťa túži po dni keď bude môcť aj ono zneužívať fyzickú silu a zbiť Vás, vrátiť Vám to, ako svojmu spolužiakovi. Dokonca môže neskôr začať túžiť po revolveri, či inej zbrani proti Vám. Vážne. Mnohé deti na Slovensku majú medzi sebou nepísané pravidlo, iné ako deti zo západných krajín: Koho rodičia zbili, tomu sa treba posmievať. Možno ste to sami zažili. Takže bité dieťa sa vôbec nehanbí za to čo urobilo - to mu úplne unikne, ale VEĽMI sa hanbí za to, že ste ho zbili. Taktiež si opäť predstavuje čarodejníka alebo krásnu bojovníčku ktorá by zbila Vás a túži po dni, keď budete mať 80 rokov a ono Vás bude môcť mlátiť. Nepreháňam, mám to overené. Má strach z vašej schopnosti spôsobovať fyzickú bolesť. Pritom štastné dieťa by nemalo ani tušiť, že túto schopnosť máte. Mlátiť treba ľudi ktorí by chceli dieťa uniesť, ublížiť mu. Keď zbijete jeho, v jeho hlave sa deje všetko len nie zmena na múdrejšieho človeka. Chybu zopakuje, ale bude sa snažiť zatajiť ju pred vami. Možno, ak je dostatočne krotké, už nebude "neposlúchať", ale bude sa Vás báť a nenávidieť Vás. Nepochopí, PREČO bolo zlé to, čo urobilo. A zmysel výchovy nie je násilím zabrániť dieťaťu neposlúchať Vás, ale dosiahnuť, aby pochopilo PREČO je zlé neposlúchať Vás. Navyše dieťa čiastočne verí že si to zaslúžilo - a mätú ho správy o zlodejoch, vrahoch, či o tých politikoch, ktorých nemáte radi - prečo ICH nikto nezbije? Nezaslúžia si to viac ako dieťa, ktorému len spadla miska s kašou?
Dlhodobý úcinok: Dieťa si "zvykne" na fyzické násilie. Bude sa v dospelosti podceňovať a nechá sa biť aj od svojho partnera. Bude biť vlastné deti a možno dokonca s radosťou. Bude agresívne a nervózne aj v práci a voči priateľom. Alebo naopak môže dojsť aj k opačnému extrému - bude tak utiahnuté, že sa dlhé roky nechá týrať od partnera/manžela s pocitom že si to "zaslúži", zatiaľ čo vyrovnaní ľudia takého partnera opustia okamžite.
Váš lepší spôsob trestu: Je to ťažké, ovládnuť sa. Ale verte mi, existujú ľudia, ktorých ich vlastní rodičia nebili, a takí ľudia sa vôbec ovládať nepotrebujú, lebo sú pokojní vždy. A sú aj na Slovensku, i keď je ich menšina. Myslite na to ako Vaše dieťa bude raz dospelé. Neubližujte mu, nechcete aby sa hanbilo, plakalo a aby raz bilo Vaše vnúčatá alebo dokonca Vás.
Vyzúriť sa opäť chodťe niekam mimo domu. Neukážte dieťaťu že má moc rozčúliť Vás. Ste inteligentní, pokojní, ste vyššia autorita. Nie ste hlúpy spolužiak Vášho dieťaťa, ktorý nadáva a vie ho zbiť, ste múdrejší, ako tento spolužiak.
Chodťe zbiť boxerské vrece, alebo rozbite pár tanierov, kým bude dieťa v škole, ak to potrebujete. Ale k Vašej ratolesti buďte milujúcim a múdrym rodičom. Spýtajte sa prečo sa tak a tak zachovalo.
dospievajúci: Na jeho drzé odpovede reagujte ako diplomat či James Bond pri jednaní s nebezpečným vodcom teroristov - len kľud a nadhľad. Uložte trest. Povedzte mu že takto sa s Vami nebude rozprávať, a kým sa nezachová ako to múdre dieťa, ktorým predsa vždy bolo, bude sedieť v izbe, alebo vysávať, umývať riady, alebo nebude telefonovať, nepôjde von, ani na internet. Donúťte ho tým do slušného tónu - pri teenagerovi to možno potrvá aj tri dni, ale oplatí sa to. Keď sa ukľudní, preberte s ním problém - počúvajte ho naozaj, lebo to potrebuje. Prikážte mu napraviť svoje chyby. Vždy mu povedzte čo si o jeho konaní myslíte ale vždy ho aj naozaj až do konca vypočujte.
deti mladšieho veku: Tresty iné ako telesné (pozrite vyššie) by nemali byť pre Vás problém. Keď dieťa opraví pokazenú vec alebo postojí v kúte kým sa neukľudní, naučí sa tým viac než ho naučí pár faciek.
Problém je tiež v situáciách keď dieťa na verejnosti kričí, vystrája a vy ste nervózni. Kedykoľvek ste tak nervózni, že cítite chuť udrieť svoje dieťa, uvedomte si, že Vaše dieťa je dôležité. Aj vy ste dôležití, potrebujete čas len pre seba. Neodopierajte si ho. Potrebujete čas na seba a na partnera. Dieťa musí pochopiť, že nie je menej ale ani viac ako druhí ľudia a ich potreby.
Ale vo chvíli, keď ho chcete udrieť si uvedomte že ono je dôležitejšie ako okolití ľudia v obchode, či ľudia u Vás v práci.
Takže ho iba pevne vezmite do rúk a povedzte: "Prestaň. Tu budeš stáť, kým sa neukľudníš. Len preto, že kričís, ti to lízatko nekúpim. Nemôžem ho dnes kúpiť." A držte dieťa tak pevne aby nemohlo ujsť, kopať, hádzať sa o zem. Alebo ho zdvihnite a odneste preč, niekam, kde budete sami. Tam ho držte a ukľudňujte. Buďte prísni. "Nekrič. Nedostaneš čokoládu len preto, že kričíš. Musíš vydržať. Nemôžeme íst teraz do zábavného parku. Ak vydržiš, možno pôjdeme neskôr. Alebo cez víkend. Ale ak budeš vrieskať, pôjdeme domov. Tu budeš stáť, kým sa neukľudníš." A buďte naozaj trpezliví a prísni, až kým dieťa neprikývne a neodsúhlasí, že už bude kľudné. Áno, zaberá to čas, ale je to pre dobro dieťaťa a neskôr sa Vám to vráti. Nebude s ním toľko problémov v puberte a v dospelosti.

Váš spôsob trestu: Posmievate sa dieťaťu, napodobňujete ho, strápňujete ho pred súrodencami alebo aj pred ďalšími členmi rodiny, napríklad na rodinných oslavách. Prípadne sa mu vyhrážate násilím, tým že mu "odtrhnete hlavu", že "dostane po hube", nazývate ho hlupákom, kravou, idiotom, chuderou, tvrdíte, že "trepe kraviny"a "sprosté kydy".
Čo si myslíte, že to spôsobí: Tak to naozaj netuším. Domnievate sa snáď že dieťa sa bude snažiť polepšiť sa, mať lepšie známky, bude v niečom "lepšie"?
Čo to NAOZAJ spôsobí: Tak prepáčte, ale táto metóda ešte NIKDY NIKDE nezabrala. Vaše dieťa by muselo byť mimozemšťan, aby sa po takomto Vašom výstupe polepšilo a stalo sa múdrejším alebo zručnejším.
Vaše dieťa bude rovnako nadávať súrodencom a vôbec každému. Aj Vám, keď bude už dospelé. Má z Vás iba pocit že nielen Vy, ale aj všetci svedkovia tohoto výstupu ho nenávidia, prajú mu len aby si o sebe myslelo, že je tupec, idiot, krava, a verí, že si nezaslúži aby ho rodičia milovali tak, ako rodičia Milana z tretej bé milujú tohoto šikovného gitaristu. Do očí sa Vám usmieva, ale v duchu cíti hnus a nadáva Vám, za Vašim chrbtom na Vás nadáva aj pred deťmi Vašich známych. Má z Vás strach a mýli si Vás s teroristami z filmu Air Force One. Vy ho zhadzujete nadávkami - ono na Vás nadáva za Vašim chrbtom a neprestane s tým ani keď bude mať 50 rokov a Vy už budete na druhom svete. Nemá ani trochu chuť rozvíjať svoje schopnosti, ale robí to a to s nenávisťou. Slávnych skladateľov otcovia tiež týrali a nútili do hrania na klavíri, teraz sme všetci radi aké krásne symfónie od nich máme - ale ruku na srdce, vážne chcete aby Vaše dieťa celý život trpelo v depresiách, sebapodceňovaní a bolo nepríjemné k druhým ľuďom, utiekajúc sa k hudbe ako napríklad chudák Ludwig?
Dlhodobý úcinok: Dieťa bude maťcelý život strach z verejného poníženia, z toho "čo si o ňom myslia druhí" a bude mať problémy absolútne všade - nájsť si partnera, prácu, spoľahlivého priateľa. Opäť z toho vzíde len celková utiahnutosť a hanba za veci ktoré vôbec nie sú dôležité, alebo agresivita, v najhoršom prípade drogy, alkohol, kriminalita a väzenie.
Váš lepší spôsob trestu: V prvom rade - vaše dieťa bude v živote tak či tak trpieť. Život je ťažký, každý si v ňom odtrpí svoje - nepridávajte mu ešte aj vy! Po druhé: Čo si myslia druhí, na tom nezáleží. Naozaj na tom nezáleží. Nech Vás ohovárajú, no a čo, aj tak choďte na prechádzku v smiešnom svetri, keď je pohodlný. Nech sa smejú že Vaše dieťa dostalo jediné z triedy päťku z diktátu. Tí "druhí" Vám predsa nikdy nepomôžu! Nepožičajú Vám peniaze, keď budete v kríze, nepostarajú sa o Vás, keď budete chorí. Tak čo Vás po nich? Nech si myslia čo chcú, Vy sa starajte o vlastné štastie seba a svojich detí.
A s týmto prístupom vychovávajte aj Vaše dieťa. Jeho chyby s ním prediskutujte v súkromí. Nezhadzujte ho pred druhými, raz Vám to vráti. Nestresujte ho tým "Čo si ľudia pomyslia", a nečastujte ho nadávkami. Ani len "somárom" a inými živočíchmi. Ak to urobíte, bude tomu veriť a samo bude odsudzovať druhých ľudí. Nazvať niekoho "idiotom" alebo akokoľvek podobne, či horšie, je úplné odsúdenie toho človeka. Jasné, niekedy Vás tá nevrlá úradníčka tak vytočí, že o nej ešte štyrikrát v ten deň poviete že je "koza", ale v skutočnosti aj ona je osobnosť a je v nej niečo pekné. Len Vy to asi nikdy neuvidíte. Odsúdiť niekoho na "debila" je vlastne vražda v srdci, - ale odsúdiť vlastné dieťa? Ak sa správa hlúpo, povedzte mu že sa zachovalo hlúpo, ale NIKDY že je hlúpe(sprosté, atď). Potrestajte ho opäť príkazom napraviť čo urobilo, zákazom niečoho čo rado robí, ale NIKDY nevynášajte súd "si krava, si blbec, si hlúpy". To je totiž proroctvo, ktoré sa samo vyplní, Vaše dieťa sa začne správať poriadne hlúpo. A bude veriť, že je hlúpe.

Ak nesúhlasíte s týmto článkom,
ubližujte teda svojim deťom aj naďalej. Potom sa ale nesťažujte, že Vaša dospelá dcéra Vám na Vianoce nič nekúpila, lebo všetky peniaze minula na psychológa a syn sa zase opil a pobil s úplne cudzím chlapom.
K telesným trestom posledná poznámka:
Ak máte VY radosť z bitia Vášho dieťaťa a netúžite radšej po inom treste, ktorý by mu neublížil, tak prestaňte čítať tento článok a okamžite chodťe k psychiatrovi. Alebo sa PROSÍM zmilujte a dajte dieťa nejakým neagresívnym rodičom.

Rady podľa knihy austrálskeho psychológa Stevena Biddulpha.

Poslal(a): fr, 22.11.2006