...Keď si to tak vezmete, každý človek klame či už viac alebo menej. Klamete rodičom, kamarátom ľuďom ktorých poznáte a dokonca klamete aj sami sebe. Možno poznáte tu chvíľu, keď si večer ľaháte do postele a vašu izbu pohlti tma. Vtedy rozmyšlate o tom, čo ste v ten deň, čo už je za vami povedali, spravili a podobne. Rozmýšľate o tom, či to dievča, ktorému ste sveter pochvalili, tuši, že ste klamali a či ten chlapec, ktorého celé dni ignorujete, vie, že klamete a že vám na ňom predsa len tak trocha záleži. Rozmýšľate, či je správne to, čo robite a to ako sa správate.A potom si poviete "áno" je to správne. Krátke slovičko a akú ma silu. Ste pokojní a môžete v kľude zaspat no niečo vo vás tuši že klamete, tuší že ste natoľko zbabelí, že si nedokážete priznať vlastné chyby a tak v snahe pred tým všetkým utiecť klamete aj sami sebe. Len preto, aby ste vytvorili tu bublinu šťastia a pokoja. Tu bublinu, ktorá vám potvrdi, že ste správny a dobrý človek. Usmejete sa a viete, že dnes sa vam to podarilo. Takto zbabelo ľudia utekaju od života, takto zbabelo každy večer utekám ja a tvorím jednu bublinu za druhou. No nezabúdajte, je to len bublina a tak skôr či nesôr praskne a ste zas na začiatku a bojíte sa toho, čo bude ak sa vám raz nepodarí uniknúť.

Poslal(a): Dominika, 17.4.2007