Všetko, čo vám chcem povedať osud pripravil 26.11.2007. Tento dátum bude pre mňa aj pre ostatných doživotne znamenať deň veľkého smútku, plaču, pretože nás opustil jeden z najlepších ľudí akého som poznal. Volal sa Maťo. Prezývali sme ho aj Matelko, alebo Bonbón. Už len jeho prezývky nasvedčujú tomu, že to bol dobrý človek.

Bol Pondelok, človek by povedal že ráno ako každé iné. Prišiel som do školy vždy sme tam boli aj so spolužiakom prvý. Rozprávali sme sa, že dnes asi spolužiaci z Nitry neprídu, pretože bolo dosť zlé počasie. A im sa moc pondelok do školy chodievať nechcelo :) Vždy chodili na aute, pretože od našej školy bývali dosť ďaleko. O chvíľu som počul hluk hneď som vedel, že sú to Nitrania. Veď tak sme sa v škole prezývali Zámčania, Nitrania, Šurančania. Každý si na to zvykol. Podali sme si ruky a rozprávali sme sa. O nejaký čas prišiel jeden profesor povedať, že dnes je skrátene vyučovanie, pretože je nejaká akcia niekde. Každého pravdaže správa potešila.

Bavili sme sa cez prestávky na chodbe vždy sme sa tam moc nasmiali a taktiež aj Matelko. Bez neho sa dajú prestávky predstaviť len veľmi ťažko, pretože on bol ten, ktorý robil prestávky zábavnými. On je ten, ktorý vymyslel v našej triede istý druh východniarskeho pozdravu na ktorý si každy zvykol.

Skončil sa čas, ktorý sme mali byť v škole. Maťo netušil, že zvonček počul naposledy. Ja som netušil, že som mu ruku podal naposledy. Ešte doteraz vidím ten obrázok, keď som sa pozrel z okna Maťo stál pri aute čakal na Doda, ktorý šoféroval.

Ako som prišiel domov onedlho mi zazvonil telefón volal mi spolužiak Jaro a povedal, že všetci štyria po ceste do školy havarovali v Nitre , keď išli predbiehať vošiel im do cesty autobus a vo veľkej rýchlosti do neho narazili. No vtedy ěste nikto nevdel, že to bude aź také zlé. Všetcich odviezli do nemocnice. Vtedy ešte každý žil. Nemohol som uveriť, že je to pravda. Ale keď som to videl v správach asi až vtedy mi to "prisľo".

No ale to nebola tá najhoršia správa v ten ďeň. Tú mi oznámil tiež Jaro po nejakom čase mi zavolal a povedal, že Matelko zomrel. Vtedy ako by sa všetko zastavilo. Nevedel som nič povedať, nevdel som tomu uveriť. Bola to nočná mora z ktorej sa nedalo nijak zobudiť.

Doteraz ľutujem, že som mu nikdy nepovedal, že som ho mal rád. Už len do listu na rozlúčku a myslím, že to bolo už neskoro. Dni v škole sa úplne zastavili. Už nikdy nebude naša trieda ako bývala, pretože tam nebude Maťo.

Pieseň od Kontrafaktu mi bude Maťa navždy pripomínať.

odišiel mladý človek, prečo to tak musí byť?
mal všetko pred sebou a chcel ešte ďalej žiť
chcel byť tu medzi nami, užívat si tento svet
vyhasol mladý život, zrazu je to všetko preč!
dúfam, že si uz v nebi, pozeráš sa na nás z hora
navždy ťa milujeme odkazujeme ti z dola
budeš žit v našich srdciach dovtedy kým tu budeme
počkaj tam na nás hore, určite sa raz stretneme...

Poslal(a): tenario, 1.12.2007