Bola krásna jeseň a spoznala som teba. Chcel si viac než byť kamarát. Bála som sa toho. Zľakol si sa aj ty?! Alebo uveril rečiam druhých? To už nikdy nezistím. Zavrhol si ma len za veci, ktoré som neurobila. 1000-krát som sa ti ospravedlnila za niečo, čo som nespáchala. Ale neveril si. Všetko, čo si mi napísal, ma dosť ranilo. No nikdy si mi to nepovedal priamo do očí! Pýtam sa prečo? Keď som ti taká hnusná? Prečo mi to nedokážeš povedať? Ja som neverila tým rečiam o tebe. Verila som len tebe! Verila a ľúbila... Milovala som tie chvíle s tebou a chcela som aby boli nekonečné. Vedela som však že to šťastie nemôže trvať večne. Všetci nám to chceli pokaziť a podarilo sa. Ja viem, že toto si nikdy neprečítaš. Alebo ak áno, tak sa budeš smiať. Ale prosím, nesmej sa, len si spomeň na tých pár krásnych chvíľ a dúfam že mi uveríš, že ťa stále ľúbim. Zbohom...

Poslal(a): Klamárka, 3.1.2008