hej ludia,prečo ste všetci taki depresivni?prežila som krasny rok s krasnym mužom...prežila,už nepreživam.zo dna na den odišiel.bol totiž ženaty a na chvilu veril.že zalubit sa znovu v 42r mu vrati mladost...mam ho teraz nenavidiet?mam ho obvinovat,že mi je smutno?ja som bola hlupa,že som taku situaciu pripustila.boli ma to.ale važim si jeho rozhodnutie.zranil radšej mňa,ako svoju rodinu...ubližil mi,ale aj dokazal,že zdravy rozum vždy zvitazi...ak mi niekto nerozumie,tak sorry,ale skuste svoje smutne skusenosti vidiet objektivne...moja laska ma opustila,aby nezradila niekoho,skym žije 20r a to je ista nadej,že život nie je taky zufaly...mam len 25 a dufam,že s niekym takym budem za 20r....smutok plodi smutok,hladajte v koncoch nove začiatky...

Poslal(a): laura, 24.11.2008