Jednu noc som pracoval ťažko, aby som pomohol jednej matke na pôrodnej sále, ale napriek všetkému, čo sme mohli urobiť, zomrela zanechajúc nám chudučké predčasne narodené dieťatko a plačúcu dvojročnú dcérku. Bolo veľmi ťažké udržať bábätko nažive, lebo sme nemali inkubátor (nemali sme elektrinu, ktorá by poháňala inkubátor).
Tiež sme nemali špeciálne príslušenstvo na kŕmenie. I keď sme bývali na rovníku, noci boli často mrazivé so zradným prievanom. Jedna študentka, ktorá sa učila za pôrodnú asistentku odišla doniesť krabicu, ktorá slúžila pre takéto deti a pre bavlnenú látku, do ktorej by sme bábo zabalili. Nejaké iné dievča išlo zapáliť oheň a naplniť fľašku na horúcu vodu. Prišla však s veľkým sklamaním nám oznámiť, že pri plnení fľašky sa fľaška roztopila (guma sa topí ľahšie v tropickom podnebí). "A toto bola naša posledná fľaška na horúcu vodu!" skonštatovala.
Na západe sa plače nad rozliatym mliekom, ale v Strednej Afrike by sa to považovalo za plač nad roztavenou fľaškou na vodu. Fľašky žiaľ nerastú na stromoch a nikde v lese nie je obchod, kde by sa dali kúpiť.
"V poriadku," odpovedal som, "zoberte bábätko a pritisknite ho čo najbližšie a najbezpečnejšie ako môžte k ohňu a spite medzi bábätkom a dverami, aby ste ho uchránili pred prievanom. Vaša úloha je zachovať ho v teple."

Nasledujúce poludnie, ako som mal vo zvyku, išiel som sa spoločne modliť so sirotami, ktoré sa chceli so mnou zdieľať.
Dal som najmladším niekoľko návrhov na modlitbu a povedal som im o tom maličkom chudučkom bábätku. Vysvetlil som im náš problém o tom, ako sa ho snažíme zachovať v teple, spomenul som im fľašku na horúcu vodu a to, že bábo môže ľahko podľahnúť nočným mrazom. Tiež som im povedal o jeho dvojročnej sestričke, ktorá plače, pretože jej mamička umrela.
Počas modlitieb jedno desaťročné dievča, Rút, sa modlilo obvykle a stručne modlitbu našich Afrických detí: "Prosím, Pane" modlila sa, "pošli nám fľašku, lebo nebude to dobrý zajtrajšok, Pane, keď bábätko zomrie, tak prosím pošli nám ju toto poobedie."
Keď som začal vnútorne lapať po dychu pridala: "A keď sa o toto postaráš, mohol by si prosím poslať bábiku pre jeho malú sestričku, aby vedelo, že ju naozaj ľúbiš?" Teraz a ako aj často pri detských modlitbách som bol úplne dojatý. Mohol som povedať úprimne "Amen".

Nemohol som uveriť, že niečo také by mohol Boh skutočne urobiť. No, jasné, že som vedel, že Boh dokáže urobiť čokoľvek, veď to Biblia hovorí. Ale existujú aj určité hranice, nie? Jedinou cestou, ako by Boh mohol odpovedať na túto konkrétnu modlitbu by bolo poslať mi balík z môjho domova. Práve vtedy som bol už v Afrike štyri roky a nikdy, ani raz som nedostal balík z domova, teda z mojej domácej krajiny.
Inak, keby mi už niekto poslal balík, kto by už len tam vložil fľašku na horúcu vodu? Veď som býval na rovníku!

V strede popoludnia, keď som vyučoval v škole pre sestričky, bol mi doručený odkaz, že pred dverami môjho domu stojí auto. V čase, keď som došiel domov, auto bolo preč, ale na verande ležal obrovský, asi desaťkilový balík. Cítil som, ako mi slzy vytekajú z očí. Nedokázal som otvoriť balík sám, tak som poslal pre siroty. Spoločne sme odtrhli špagát a opatrne oduzľovali uzlík po uzlíku. Zložili sme papier a dávali sme pozor, aby sme ho príliš neroztrhali. Vzrušenie pomaly dosahovalo vrchol. Niekoľko - tridsať alebo štyridsať - párov očí bolo zameraných na túto obrovskú kartónovú krabičku.

Zvrchu som vytiahol jasne farebné pletené svetríky. Očí im zažiarili, keď som im ich vyťahoval von. Potom tam boli obväzy pre pacientov chorých na lepru, deti začali pôsobiť troška znudene. Potom prišla krabica plná rozličných sušených hrozienok, z ktorých sa dala na víkend vyrobiť várka sladkých šišiek. Keď som tam znova vložil ruku a zacítil som... môže to naozaj byť...? Lapal som po dychu a vytiahol to von - áno, úplne nová gumová fľaška na horúcu vodu. Plakal som. Nepýtal som sa Boha, aby ju poslal; vlastne som vôbec neveril, že by to mohol urobiť. Rút stála v prednom rade v tom húfe detí.
Pribehla dopredu a vykríkla: "Ak nám Boh poslal fľašku, musel nám poslať aj bábiku!"
Prehrabujúc sa na dne krabice vytiahla malú, krásne oblečenú bábiku. Očká jej žiarili! Nikdy nepochybovala!

Pozrela sa na mňa a opýtala sa: "Môžem ísť s tebou a dať túto bábiku tomu dievčatku, aby vedela, že Ježiš ju skutočne ľúbi?"

Tento balík bol na ceste celých päť mesiacov. Naplnila ho moja bývalá nedeľná škola, ktorej vodca počul a poslúchol Božie volanie, aby poslal fľašku na horúcu vodu, dokonca až na rovník. A jedno z dievčat vložilo bábiku pre Africké dieťa - o päť mesiacov skôr ako odpoveď na modlitbu desaťročnej veriacej, aby ju priniesli "toto popoludnie."

"Pred tým, ako budú volať, ja odpoviem" (Izaiáš 65:24) - táto úžasná modlitba zaberie menej než minútu. Keď si prečítaš tento list, vyslov danú modlitbu. Modlitba je jedna z najlepších bezplatných darov, ktoré môžme prijímať. Nič to nestojí, ale prináša veľa odmeny.

Modlitba:
Prosím ťa, aby si požehnal mojich priateľov, aby si viedol ich ducha. Kde je bolesť, daj im pokoj a milosť. Kde je pochybnosť, obnov a dodaj istotu cez ich prácu. Kde je únava a vyčerpanie, prosím daj im pochopenie, vedenie a silu, aby sa mohli poddať Tvojmu vedeniu. Kde to duchovne stojí a nerastie, prosím Ťa, aby si obnovil a odkryl Tvoju blízkosť a vystav ich veľkej dôvery v Teba. Kde je strach, odkry Tvoju lásku a dodaj Tvoju statočnosť. Kde hriech zabraňuje, odkry ho a zlom jeho obkľúčenie v živote mojich priateľov.
Požehnaj ich financie, daj im Tvoj zrak a daj aby boli v blízkosti starší a priatelia, ktorí by ich mohli povzbudzovať. Daj každému rozpoznanie zlých mocností a odkry im silu, ktorú majú v Tebe, aby ich porazili.
Amen

"Nežiadaj Boha, aby viedol Tvoje kroky, keď nemáš túžbu pohnúť svojou nohou."

Tento príbeh bol napísaný doktorom, ktorý pracoval v Južnej Afrike

Poslal(a): penny, 28.5.2006